June 2013

Strach

29. june 2013 at 23:11 | Nishanath |  Úvahy


Toto nie je téma týždňa, ale predpokladám, že bola. Píšem to do tém týždňa, pretože v menu mám napísané ZAMYSLENIE a ro je táto rubrika. To len na vysvetlenie.
Čo si predstavím, keď niekto povie strach? Po do čítaní jedného článku, si predstavím maličkého škriatka v mojej hlave, ktorý tam pobehuje a šíri podozrenie a nevedomosť. To totiž spôsobuje strach (minimálne u mňa). V článku sa píše, že ho treba zahnať do najtemnejšieho najsvetlejšieho kúta mysle a obklopiť sa istotami.
Lenže, čo ak je to podozrenie celkom oprávnené, že taká skutočná udalosť by sa teoreticky stať mohla (trebárs lúpež, kým vy ste v kúpeľni). Najmä u ľudí s rôznymi psychickými poruchami, sotva takými slabými, že si to ani sami neuvedomujú. Myslím, že na to funguje pozitívne myslenie (som v byte/dome sám/sama všetko je v poriadku) a obklopenie sa istotami (nechať zasvietené svetlo v druhej miestnosti). Ja napríklad som sa keď som bola malá nebála tmy, ani príšer, bála som sa zlodejov, vrahov a všetkých zlých ľudí čo nám tento svet ponúka.
Dokonca som si vytvorila pomôcku (istota), ktorá slúžila na odlákanie tých vrahov/zlodejov. Tvárila som sa, že som mŕtva. Trochu som ponadvihla perinu v oblasti hrude, aby nebolo vidno ako dýcham. Krk som si zakryla tiež, čo v letných mesiacoch nebolo práve najideálnejšie. Avšak prestala som sa báť a zaspala som.(Aj keď len troch, lebo ma ešte trápila neistota, či ma ešte pre istotu nezastrelí/neprebodne, to však bolo už vo vyššom veku.
Tak som si do okolia hrude a vrucha dala viac perín a povedala som si, že to snáď tú ranu utlmí.) trochu divné, ale aspoň som sa nebála.
V Divergencii sa hlavná postava Tris naučila strach ovládať. Na základe Divergencie som premýšľala, koľko strachov by som mohla mať. Určite by to bola neistota, falošnosť a bezmocnosť. Takisto nevedomosť.
Neistotu som už spomínala vyššie, tak niečo také.
Falošnosť ma vie niekedy zraniť tak, ako by som nečakala. Preto v podstate čakám od ľudí to najhoršie na základe prvého dojmu.
V bezmocnosti je typický príklad moja nočná mora opäť z raného detstva. Niekto mi niečo hovoril. A potom sa zvuk zvyšoval a zvyšoval a zvyšoval. Nemohla som od toho utiecť, schovať sa ani to proste vypnúť. Nakoniec som myslela na iné detaily, ktoré ma rozptyľovali a tak som znova zaspala.
Naučiť sa ovládať strach, by bolo dosť prospešné, aspoň podľa mňa. Prirodzene, zbaviť sa strachu, by bolo neprirodzené a zlé.
Rada by som na záver napísala sen, ktorý sa mi sníval asi pred polrokom a súvisí so strachom.
Bola som pri radnici. Pred ňou sa rozprestieral park, ktorý ale nebol všade navôkol, iba pred tou radnicou. Šla som do tmavého parku (bola noc) a začala ma naháňať trénerka z tanečnej (ktorej som vtedy v poslednom čase bola veľmi nesympatická, šla od nej veľmi negatívna energia , by sa dalo povedať, mne potom bola tiež nesympatická). Pomáhala jej pritom moja kamarátka z tohto článku. Boa to zrada, čo ma však na tejto kamarátke ani neprekvapilo.
Začala ma dobiehať, tak som súrne potrebovala pomoc alebo zrýchliť. V tom čase som veľa hrala Assassin's Creed, kde ten Altair mohol behať veľmi rýchlo keď ste dvakrát klikli. Ja som to akokeby spravila tiež. Jendoducho som v sne prinútila nohy utekať dvakrát rýchlejšie. Šla som tak rýchlo, a cítila som sa tak slobodne. Ešte stále keď si na to spomeniem, mi to vyčarí úsmev na tvári a pohladenie na duši.
Nakoniec som im utiekla. Celý ten sen znamená, že som dokázala obrátiť nočnú moru v pozitívny sen. Veľmi som sa totiž bála, čo mi spraví až ma chytí.
Mimochodom, trochu som si pripadala ako divergentná v simuláciách (viete ovládať simulácie, v ktorých sa ocitnete) , ako Tris. To asi pochopí len ten, kto Divergenciu čítal.
Do komentárov môžte napísať váš názor na strach, vaše skúsenosti so zvládaním strachu a podobne. ;)
P.S. Všetky obrázky sú z WeHeartIt.com



Follow on Bloglovin

Svet v ktorom nechcete žiť, to vám ponúka Pasca (Lauren DeStefano: Wither) - (RECENZIA)

28. june 2013 at 18:31 | Nishanath |  Knihy

Na začiatok by som vám podotkla, že tretia a posledná časť tejto trilógie Sever NEVYJDE!

Predstavte si svet v ktorom mladí ľudia umierajú vo veku 20 (ženy) a 25 (muži) rokov. Predstavte si svet v ktorom nútia dievčatá vydávať sa za bohatých pánov a odchytávajú ich rovno na ulici. Nežiaduce dievčatá skončia mŕtve alebo ako prostitútky. V tomto svete žije Rhine.

"Ozve sa jeden výstrel a ja viem, že ich bude ešte dvanásť."

Od začiatku čo som to začala čítať, som si predstavovala ako by som v tejto brutálnej budúcnosti žila. Asi by som nemala veľkú životnosť.

Rhine sa dostala do domu Lyndena - nadaného architekta s hrozným otcom. Onedlho sa stáva manželkou spolu s ďalšími dvoma dievčtami. Naivná Cecily, ktorá má 13 , pochádza z detského domova a svadbu s Lyndenom považuje za najväčšie šťastie v jej živote. A zatrpknutá Jenna, ktorej zberači odstrelili sestry. Rhine sa snaží utiecť, hneď ako zistí Vaughnove (Lyndenov otec) nekalé praktiky. Je totiž lekár a hľadá protilátku.
Pokusy robí na svojich najbližších. Rhine sa zoznámi so sluhom Gabrielom (prečo všade musí byť buď Peter alebo Gabriel ?!) a prirodzene sa doňho zamiluje.

Tento románik bol taký nemastný - neslaný , viac sa mi páčili iné veci v knihe. Je to ako v Hrách o život , sú tu podstatné iné veci. Zaujímavý je však fakt , že Rhine nie je ľahostajný ani Lynden, ktorého ľutuje kvôli jeho otcovi. On si myslel, že Rhine šla do jeho domu stať sa jeho manželkou DOBROVOĽNE! Prirodzene ona ho v tom nechá. (Neznášam tie momenty v knihe, kde hrdinovia nikdy nepovedia pravdu inému a nechávajú ho v lži).

Lauren nemá taký dobrý štýl písania ako napríklad Veronica Roth, či John Green, ale kniha bola dobrá hlavne tým príbehom a prostredím.
Je však debutantkou, čo vás iste prekvapí, keď začnete čítat. Príbeh mala skvele premyslený. Rhine bola sympatická hrdinka. Mala aj svoje omyly a nevedela čo cíti ku komu.

Obálka knihy patrí medzi najkrajšie v roku 2012. Podľa nej robím aj rôzne nadpisy v dejepise (pridám fotku) alebo si len tak kreslím (fotka na mojom Instagrame).


Bude aj film!

Odkazy na knihu:
Goodreads (má hodnotenie 3.88, čo je celkom fajn keďže tu je 42 770 bodovaní): http://www.goodreads.com/book/show/8525590-wither


SPOILER
Ak vás to zaujíma tak v Horúčke (#Záhrada večnosti 2) mu Rhine povie pravdu o jeho otcovi. KONIEC SPOILERU










Follow on Bloglovin

Kam zmizla Aljaška - John Green (RECENZIA)

28. june 2013 at 18:14 | Nishanath |  Knihy
Kam zmizla Aljaška je kniha, ktorú budete milovať! Nielen pre jej zaujímavý príbeh či slovnú zásobu. Je toho omnoho viac.


Ale poďme pekne po poriadku: Miles Halter sa rozhodne objaviť Azda a nie hocijaké, chce nájsť to Veľké. Preto sa vyberá do Culver Creeku, školy kam chodila takmer celá jeho rodina. Nájde si nových kamarátov a pretĺka sa študentským životom.


"Sorry. Netráp sa kráska. Boh potrestá hriešnikov. A kým to urobí on, postaráme sa o to my."

O niektorých knihách sa vraví , že v nej nájdete stále niečo nové, iné. Takáto kniha je aj Kam zmizla Aljaška (stále neviem kam zmizla :D).

Vyššie som spomínala slovnú zásobu. Zdá sa, že niekto pochopil (už bolo načase) ako teenageri rozprávajú.
Postavy boli prirodzené. Najviac sa mi páčila Aljaška so svojou nestálosťou a všetkým čo k tomu patrilo.
Páčila sa mi aj tá Milesova záľuba v posledných slovách. Nadchlo ma to tak, že to v podstate už vyhľadávam. :)

"Ako sa dostanem z tohto labyrintu?" Simon Bolívar

Táto kniha vás prinúti premýšľať. Rozhodne po nej siahnite. Táto kniha je pre mňa niečo ako moderný Lovci ľudí (nie je to také akčné, ale dá sa to čítať aj sedemkrát za sebou a neomrzí vás to).

Moje hodnotenie:

Stredný obrázok- weheartit.com









Follow on Bloglovin